Mollusc
| Subclass of | Franz Peter |
|---|---|
| Taxon name | Mollusca |
| Taxon rank | phylum |
| Parent taxon | Lophotrochozoa |
| Taxon common name | Weekdieren, bløtdyr, Weichtiere, mehkužci |
| Temporal range start | Cambrian |
| This taxon is source of | shellfish, mollusc shell |
| Start time | 500 million years BCE |
| Studied by | malacology |
| Mode of reproduction | sexual reproduction |
| Stack Exchange tag | https://biology.stackexchange.com/tags/molluscs |
| Has list | list of Mollusca orders |
Mollusca dǝ shima dabba donyi shila ngawoye ba ma, shi donyi suro lan dabba donyi molluscs lan bowotin ma (/ˈmɒləsks/). Jili dabbawa 86,600 donyi kǝrma dǝro kǝnǝngatǝna dǝ asutin [1], shi donyi phylum dabba ye kǝn indimi ma ngawo Arthropoda yen. Adadu alauwa jilitiloa fossilbedə kate 60,000-a 100,000-ayen somtəna,[2] kuru nəmngəwu alauwa jilitiloa bayantənyidə zauro ngəwu. Taxa kada sambisoro kəratənyi.[3]
Molluscs sandima phylum njibe kurawo, suronzan kashi 23% nji alaube samma so mbeji. Sandidə zauro jili kada, nəmkuranza-a kuru garnza tiyinzabe-a bas gənyi, amma kuru halnza-a kuru na kənəngatəbe-a, sau kufuwa ngəwudə nji shawa-a kuru jili alagəwa cidibe-a. Shi phylumdǝ alamaramnzǝdǝ jili 7 aubiya 8 ro yakkata, [4] sandi indidǝ cotto baro walzana. Cephalopod molluscs, alama squid so, cuttlefish so, a octopuses so, sandima dabba donyi shila ngawo be lan zauro fuwuzana ma wo—kuru squid kura awu colossal squid du shima jili dabba donyi shila ngawo be ma. Gastropods (snails, slugs a abalone) sandima jili kadaro 80% jili molluscanbe samma so.
Siffawa diyau donyi molluscs zaman be bayanjin ma du sandima tiyi tǝlala donyi samma so muscle lan, mantle donyi kuli nguwu yintǝro faidatin ma, radula mbeji (bivalves dawun baro), kuru tartip donyi zar tiyi ye. Awowa nowata anyi dawun baro, molluscsdǝ nǝm gade morphologicalbe bayanjin, adǝ nankaro kitawuwa kǝrabe kada bayannza kǝla "hypothetical ancestral molluscben" (foto cidiyan ruyi). Adə shiro shell fal mbeji, "limpet-like" saminzən, shidəwo protein-a chitin-a lan tətandənadə calcium carbonate-a lan tətandəna, kuru shidə mantledəye sami samma zakcin. Cidiya dabbadəyedə "shi" muscular fal mbeji.
Molluscs də coelomates yaye, coelom də gana. Kuli tiyibe kuradə shima hemocoel shilan budə lejin; adə nankaro, nizamnza bubedə ngəwusoro kaata. Molluscbe tartipnzǝ kǝmbubedǝ suronzǝn "tǝlam" mbeji, shi raduladǝa, kuru tartip kǝmbube tuskaata shidonyi mucus-a kuru microscopic-a, muscle-powered "kunduli" donyi cilia lan bowotinma dǝ faida kada sadin. Mollusc donyi zar tiyi ye indi, awu yakkǝ bivalves lan. Kǝrǝn dǝ, jili alagǝwa fal mbeji dǝ, esophagus dǝga dǝrijin.
Molluscs nguwuso shimnza mbeji, kuru sammaso awo kemikalla-a, vibration-a, letə-a asuzayin mbeji. Jili donyi molluscanbe kǝnzambi be dǝ, fertilization diyabe lan kara, amma nǝm gade nguwu wajin. Samma nguwu ngǝwul sutuluyin, shidonyi larvae trochophorebe, larvae veligerbe tuskaata, aubiya kura kura. Kuli coelomicbedə fulutin. Sandidə nizam bube kaata-a kuru nashawa kidney-yeyi-a mbeji.
Shada ngǝla mbeji kǝla bayan donyi gastropodsya, cephalopodsya, bivalvesya zaman Cambrian ye lan, saa miliyon 541-485.4 kozǝna lan. Son yaye, gargam alaube molluscbe indiso suro Lophotrochozoaben fəlangzanadə-a kuru fafaltənza-adə suro awoa kənəngatəbe-a awoa fossilbe-adə kuwami yaye mauduwu gashiptəbe dunowa kate ilmuwu kimiyaben.
Kaduwu ammonitebe suro fato kareya adabe gənatəbe lardə Philippinesben fəlezana
Molluscsdə shima kəmbu adamganabe faidaa kuru kuwami yaye. Toxins donyi suro molluscs laa yen sabtin ma dǝ, fujiwo kǝmbu poisonbe suwudin, kuru hukuma kada donyi fujiwo adǝga fulutǝye mbeji. Molluscs də, karnuwa kadaro, shima furtu kareya nəm kəjiye faida'a wo, masammanno pearls, mother of pearl, Tyrian purple dye, kuru sea silk. Shells nzadə kuruson kungənaro faidatin lardəwa kawu sanyaramsoben.
Jili molluscbe gana laadə loktu laan tajirwa au awowa adamganabe bannajinro gotin. Ci octopus donyi blue-ringed ye dǝ ngǝwusoro kamma lorujin, kuru Enteroctopus dofleini ye dǝ futu donyi kǝntawu falma kozǝna ro suwudin. Stings donyi jili gana donyi tropical cone shells donyi yalla Conidae ye dǝ raksǝ cejin, amma zauro zauro, kǝske lan tuwandin yayi, sum donyi kulashi neurologicalye faida ro walzǝna. Schistosomiasis (kuruson bilharzia, bilharziosis, aubiya kange kǝskabe) adamganaro kǝska njibe men tuwandin, kuru am miliyon 200 yeyiro lejin. Snails-a slugs-adə sandima awowa bareye zauro bannazayin, kuru notənyilan au notənyilan jili snailbe laa na bəlinro ikkodə zauro ecosystems laa bannazəna.
Ilmu asalbe Kalima donyi mollusc a mollusc a dǝ samma so suro lan gowotǝ, shi donyi Latin lan tuwandin ma, mollis lan, tǝlala, buro salak lan J. Jonston (Historiæ Naturalis, 1650) lan faidata, karapka donyi cephalopods lan bowotin dǝ bayanjin.[10] Molluscus də sha Latin lan faidatin, shi donyi nux (nut) lan faidatin ma, shi donyi jili nut ye tǝlala lan faidatin ma. Mollusca faidatǝdǝ suro ilmu alagǝwaben Jonston-a kuru dare Linnaeus-aye Aristotlebe τὰ μαλάκια ta malákia (shi