More
O iných významoch výrazu more pozri more (rozlišovacia stránka).
More (iné názvy: okrajové more[1][2][3][4], vedľajšie more[5][6][7][8][4]) je „časť oceána, rôznym spôsobom obklopená súšou alebo vyvýšeninami oceánskeho dna, líšiaca sa od otvoreného oceána špecifickými vlastnosťami“.[9]
Na rozdiel od vyššie uvedenej definície sa more v mnohých textoch nepovažuje za časť svojho oceánu, ale za opak pojmu oceán. To znamená, že napríklad Stredozemné more sa dá chápať buď ako more, ktoré je časťou Atlantického oceánu, alebo ako more vedľa Atlantického oceánu.[10][11][2]
Niektoré moria majú z tradičných dôvodov vo svojom názve namiesto slova "more" slovo "záliv", napríklad Hudsonov záliv, Perzský záliv, a pri niektorých veľkých zálivoch je sporné, či ide o moria alebo zálivy, napr. Biskajský záliv.[12][9][13]
Názov "more" nesú aj niektoré veľké vnútrozemské (spravidla slané) jazerá, v súčasnosti sú to najmä Kaspické more, Aralské more (=Aralské jazero) a Mŕtve more. Nie sú to však skutočné moria, pretože nie sú spojené so svetovým oceánom.
Delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Rozlišujú sa okrajové moria v užšom zmysle a vnútorné moria:
Okrajové moria v užšom zmysle sú moria, ktoré buď na istom úseku priliehajú ku kontinentu a inak sú čiastočne ohraničené ostrovmi alebo polostrovom (prípadne vyvýšeninami morského dna), alebo sú úplne obklopené ostrovmi. Príklady sú: Severné more, Barentsovo more, Koralové more, Jávske more. Niektorí autori od tohto druhu mora oddeľujú ako samostatný druh mora medziostrovné moria, t. j. moria úplne obklopené ostrovmi, napr. Jávske more. Okrajové moria v užšom zmysle sa svojimi systémami prúdov, slanosťou vody alebo usadeninami príliš nelíšia od zvyšku oceánu.
Vnútorné moria (iné názvy: vnútrozemské more, stredozemné more, stredomorie) sú moria takmer úplne obklopené kontinentom a s ostatným svetovým oceánom sú spojené len jedným či niekoľkými prielivmi, napr. Stredozemné more, Baltské more, Červené more. Vnútorné moria mávajú z dôvodu nadmerného vyparovania resp. naopak prítoku riečnej vody výrazne vyššiu resp. nižšiu slanosť než okrajové moria a aj v ďalších charakteristikách sa od okrajových morí odlišujú.[10][12][14][15][13]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Moria a oceány pokrývajú celkovo 361 miliónov km², čiže 71 % povrchu planéty Zem a ich objem dosahuje 1 370 miliónov km³ vody. Morská voda tak predstavuje 96,5 % planetárneho vodstva. Priemerná hĺbka svetového oceánu je približne 3 790 m.[chýba zdroj]
Zoznam základných morí podľa oceánov
[upraviť | upraviť zdroj]|
|
|
|
|
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Atlas sveta pre každého. Bratislava: Slovenská kartografia, Bratislava. 1988. S. 183
- 1 2 Malý atlas sveta. Praha: Ústredná správe geodézie a kartografie. 1960. S. 15
- ↑ Marginal Seas [online]. encyclopedia.com, [cit. 2026-05-12]. Dostupné online.
- 1 2 HOFRICHTER, Robert. Das Mittelmeer (Geschichte und Zukunft eines ökologisch sensiblen Raums). [s.l.] : Springer-Verlag, 2020. 1246 s. Dostupné online. ISBN 978-3-662-58929-8. S. 24.
- ↑ KÜHNLOVÁ, H. et al. Seminár zo zemepisu pre 4. ročník gymnázia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1990, S. 95
- ↑ KOLÁČNÝ, A. Malý atlas sveta. Bratislava: Správa geodézie a kartografie na Slovensku, 1957, S. 55
- ↑ Červené more. in: GECSE, G. et al. Malý lexikon Biblie. Bratislava: Spektrum, 1990, S. 38
- ↑ KRÜMMEL, O. Handbuch der Ozeanographie – Band I. 2. Aufl. Stuttgart: Verlag von J. Engelhorn. 1907 S. 23-29
- 1 2 more. In: ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. S. 378-380.
- 1 2 TRIZNA, Milan. Klimageografia a hydrogeografia. Bratislava: Geo-grafika, 2004, S. 127
- ↑ oceán - tabuľka Rozloha a stredná hĺbka oceánov. in: Encyklopédia Zeme. Bratislava: Obzor. 1983. S. 415
- 1 2 moře. In: Malá československá encyklopedie IV. 1986. S. 339 (Poznámka: Text sčasti prevzatý z moře. In: Příruční slovník naučný III. 1966. S. 212)
- 1 2 KRÜMMEL, O. Handbuch der Ozeanographie – Band I. 2. Aufl. Stuttgart: Verlag von J. Engelhorn. 1907 S. 23-52
- ↑ HERBER, V. Geografie světového oceánu. 2004. S. 23, 24 (prístup 4.5.2026)
- ↑ heslá more, vnútrozemské moria, okrajové moria, medziostrovné moria. In: Encyklopédia Zeme. Bratislava: Obzor. 1983. S. 666
