Gynocentrism
Gynocentrism bụ ihe a na-elekwasị anya na ụmụ nwanyị n'echiche ma ọ bụ n'omume.[1] Omume dị iche, na-etinye echiche nwoke n'etiti, bụ Androcentrism.
Okwu mmalite
[dezie | dezie ebe o si]Okwu gynocentrism sitere na Greek ochie, γυνή na κέντρον. Enwere ike ịtụgharị Γυνή ka nwanyị ma ọ bụ nwanyị, kamakwa dịka nwunye. N'asụsụ Grik oge ochie, a na-ejikarị stem σπιφικ- eme ihe Enwere ike ịchọta stem a na ikpe genitive σπιφικός,[1] na n'ụdị ochie nke nhọpụta ikpe γύναιξ. N'asụsụ Grik oge ochie, ọnweghị ikpe ama ama maka γυνή na-amalite na γυνο- ma ọ bụ γυνω- .
Enwere ike ịsụgharị okwu Grik oge ochie κέντρον dị ka ebe dị nkọ, mgba (nke aṅụ na waps), ebe ube na ebe kwụ ọtọ nke otu ụzọ kompas, nke pụtara etiti okirikiri metụtara nke ikpeazụ. A na-echekwa ebe etiti/etiti (nke gburugburu) pụtara n'okwu Latin centrum, okwu mbinye sitere na Greek ochie. Okwu etiti okwu bekee sitere na centrum Latin. Okwu ahụ bụ κέντρον sitere na ngwaa ahụ bụ κεντεῖν, nke pụtara ịgba (nke aṅụ), ịtụ, nkpa na ịkpali. Mgbe ị na-agbalị ịkọwa etymologically okwu gynocentrism, ọ dị mkpa ịtụle Greek Ochie κέντρον, na nrịbama n'etiti/etiti, na ọ bụghị ihe doro anya karị okwu Greek ochie κεντρισμός (mirroring -centrism).
Akụkọ ihe mere eme
[dezie | dezie ebe o si]A na-eji okwu gynocentrism eme ihe kemgbe ọ dịkarịa ala 1897 mgbe ọ pụtara na The Open Court na-ekwu na ndị Europe na-ele ndị America anya "dị ka ndị na-ata ahụhụ site na gynocentrist karịa anthropocentrism". N'afọ 1914, onye edemede George A. Birmingham chọpụtara na ndụ ọha na eze America bụ "gynocentric"; a haziri ya n'echiche nke ịdị mfe na obi ụtọ nke ụmụ nwanyị.
Malite na nke abụọ nke ụmụ nwanyị na 1970s, a na-eji okwu gynocentrism akọwa ọdịiche nke ụmụ nwanyị, nke gosipụtara mgbanwe na nghọta na ịnabata ọdịiche nwoke na nwanyị, n'adịghị ka nha nhata nke ụmụ nwanyị.[2]
N'etiti ọha mmadụ nke oge a
[dezie | dezie ebe o si]Ndị Men Going Their Own Way (MGTOW) na-akọwa onwe ha dị ka mmeghachi omume megide "misandry nke gynocentrism". Dị ka onye ọkà ihe ọmụma nke Mahadum Massachusetts Christa Hodapp si kwuo, n'ime òtù ụmụ nwoke nke oge a, a na-akọwa gynocentrism dị ka ihe na-aga n'ihu na nkwekọrịta ịhụnanya nke oge ochie, ebe a na-eji ụmụ nwanyị akpọrọ ihe dị ka ndị oké ozu, a na'ahụkwa ụmụ nwoke dị ka ndị na-eje ozi ala. Echiche a na-akọwa ụmụ nwanyị dị ka nkwado nke nkwekọrịta mmegbu nke oge ochie dị ka chivalry ofufe na Mmekọrịta ịhụnanya, kama ịbụ ihe na-aga maka nnwere onwe.
J. Lasky akọwaala gynocentrism dị ka nzaghachi nwere ike ịzaghachi androcentrism, nakwa na ndị na-emegide ụmụ nwanyị ejirila gynocentrist mee ihe dị ka arụmụka, ndị kwenyere na gynocentrisma bụ ndị na-egbochi ụmụ nwoke. [nkwado dị mkpa] [<span title="The material near this tag needs to be fact-checked with the cited source(s). (January 2026)">verification needed</span>]
N'ime nnyocha 2019 nke Trinidad Society bipụtara na Justice Policy Journal, ndị na-eme nchọpụta kwubiri na "gynocentrism jupụtara n'akụkụ niile nke usoro ikpe mpụ".[3]
Nkatọ
[dezie | dezie ebe o si]Onye edemede ụmụ nwanyị bụ Lynda Burns na-ekwu na gynocentrism bụ mmụba nke ememe ọdịiche dị mma nke ụmụ nwanyị - nke akụkọ ihe mere eme nke ụmụ nwanyị, akụkọ ifo, nka na egwu - n'adịghị ka ihe nlereanya nke na-eme ka ndị ikom yie.[4]
Agbanyeghị na a na-ahụ ya n'omume, a na-elekarị ịdị mkpa nke ụmụ nwanyị na akụkọ gynocentric anya dị ka ihe zuru oke: n'etiti mmadụ, n'ọdịbendị, n'akụkọ ihe mere eme, na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ma ọ bụ n'ọnọdụ mmekọrịta mmadụ na ibe ya dịka ntụrụndụ a ma ama. N'ihi ya, ọ nwere ike itinye n'ime ihe Rosalind Coward kpọrọ "womenism... ụdị ụdị nke wér-gu-yarị nke na-eto ihe niile ụmụ nwanyị na-eme ma na-eleda ụmụ nwoke anya".[5]
Dị ka Margrit Eichler si kwuo, a pụrụ ịhụ ụmụ nwanyị na-akpa ókè nwoke na nwanyị na nyocha sayensị mmekọrịta mmadụ na ibe ya.[6]
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]- Androcentrism
- Nkatọ ụmụ nwanyị
- Akụkọ ya
- Ndị isi nwanyị
- Ịbụ onye nọ n'etiti mmadụ
Ihe odide
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ gynocentrism. Oxford Dictionaries. Archived from the original on 27 September 2016.
- ↑ Nicholson (1997). "Gynocentrism: women's oppression, women's identity, and women's standpoint", in Nicholson: The Second Wave: a Reader in Feminist Theory, Volume 1. New York: Routledge, 147—151. ISBN 978-0-415-91761-2.
- ↑ Joseph-Edwards (2020). "Suffering in Silence, Shame, Seclusion, and Invisibility: Men as Victims of Female Perpetrated Domestic Violence in Trinidad and Tobago". Journal of Family Issues 42 (8): 1805–1830. DOI:10.1177/0192513x20957047. ISSN 0192-513X.
- ↑ La Caze (2006). "Splitting the Difference: Between Young and Fraser on Identity Politics", in Burns: Feminist Alliances. Amsterdam: Rodopi. ISBN 978-90-420-1728-3.
- ↑ Coward (2000). "Introduction", in Coward: Sacred Cows: is Feminism Relevant to the New Millennium. London: HarperCollins. ISBN 978-0-00-654820-1.
- ↑ Eichler (1988). Non-sexist research methods. A practical guide (in en). Allen and Unwin, 107.