Alexandria
O iných významoch výrazu Alexandria pozri Alexandria (rozlišovacia stránka).| Alexandria | |||
| mesto | |||
 pohľad na mesto z nábrežia | |||
|
|||
| Oficiálny názov: Alexandria | |||
| Štát |  Egypt | ||
|---|---|---|---|
| Región | Guvernorát Alexandria | ||
| Okres | Alexandria | ||
| Súradnice | 31°11′32″S 29°54′14″V / 31,19222°S 29,90389°V | ||
| Obyvateľstvo | 5 362 517 (2023) | ||
| Primátor | Adel Labib | ||
| Časové pásmo | EET (UTC+2) | ||
| - letný čas | EEST (UTC+2) | ||
  Poloha mesta v Egypte
| |||
 Interaktívna mapa mesta
| |||
| Wikimedia Commons: Alexandria | |||
| Webová stránka: www.alexandria.gov.eg | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Alexandria[1] (arab. الإسكندرية – al-’Iskandaríja, starogr. Ἀλεξάνδρεια – Alexandreia, kopt. Ρακοτε – Rakote, staroeg. rˁqd.t – Rakedet) je druhé najväčšie mesto v Egypte a najväčší egyptský prístav. Mesto sa nachádza 208 km severozápadne od Káhiry. Má približne 5,4 mil. obyvateľov (2023) a je hlavné mesto guvernorátu Al-Iskandarija. V meste sídli univerzita (založená 1942), veľká nová knižnica, koniec ropovodu a plynovodu.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto založil v rokoch 332 – 331 pred Kr. Alexander Veľký ako budúce hlavné mesto svojej ríše a je po ňom pomenované. Architektom bol Deinokrates. Po smrti tu bol Alexander Veľký pochovaný v mauzóleu. Potom sa moci v Egypte ujali Ptolemaiovci. Ptolemaios I. Sótér z mesta urobil svoje hlavné mesto (od roku 305 pred Kr.) a sídlo umelcov a vzdelancov. Za jeho vlády tu vznikla známa alexandrijská knižnica (1 000 000 zväzkov), Museion (bývali tam a študovali učenci), maják na ostrove Faros a Serapeum (chrám zasvätený Serapidovi). Ptolemaiovci dali postaviť aj kráľovský palác a mauzóleum. Mesto zostalo hlavným až do roku 30 pred Kr. V meste sa sústreďoval svetový obchod (tranzitný prístav pre celé východné Stredomorie a pre obchod s Indiou a Čínou), preto už v 1. storočí pred Kr. mesto malo pol milióna obyvateľov (Grékov, Egypťanov, Židov).
Od roku 30 pred Kr., keď Egypt dobyl Augustus, bolo mesto sídlom rímskych a neskôr byzantských guvernérov. Za Augusta (27 pred Kr. – 14) bola Alexandria druhým najväčším rímskym mestom po Ríme. Za Trajána (98 – 117) tu vypuklo veľké židovské povstanie, ktoré potlačil Hadrián. Alexandria sa čoskoro stala strediskom kresťanského učenia, bola sídlom biskupa a od roku 190 tu bola alexandrijská katechistická škola (najvýznamnejší predstaviteľ bol Klement Alexandrijský). Alexandria patrila spolu s Rímom a Antiochiou medzi tri pôvodné patriarcháty. V meste často vznikali krvavé zrážky medzi kresťanmi a inými náboženstvami a kultmi.
Po založení Konštantínopola v roku 330 stratila Alexandria časť svojho politického významu. Za vlády cisára Theodosia I. (379 – 395), keď sa kresťanstvo stalo štátnym náboženstvom, sa zničili staré pohanské pamiatky, namiesto nich vyrástli nové kresťanské chrámy. Úpadok nastal po roku 642, keď mesto dobyli Arabi a Alexandria stratila svoj význam ako vedecké centrum.
Založenie Káhiry bolo príčinou ďalšieho úpadku Alexandrie koncom 10. storočia. Do 15. storočia ešte mesto zostalo najvýznamnejším obchodným prístavom východného Stredomoria. V 18. storočí už však nebolo väčšie ako rybárska dedina.
V roku 1798 mesto dobyli Francúzi, začiatkom 19. storočia vznikol fakticky nezávislý Egypt. Od 19. storočia ekonomický význam mesta opäť narastal; dnes je ekonomicky najvýznamnejším egyptským mestom.
Osobnosti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]- Eukleides z Alexandrie (* asi 365 pred Kr. – † 300 pred Kr.), grécky matematik
- Ktésibios (* 285 pred Kr. – † 222 pred Kr.), grécky vynálezca a matematik
- Kleopatra VII. (* 69 pred Kr. – † 30 pred Kr.), posledný nezávislý staroegyptský vládca
- Herón z Alexandrie (* cca 10 – † 70), grécky matematik, inžinier a vynálezca
- Appianos (* okolo 95 – † okolo 160), rímsko-grécky historik
- Órigenes (* 185 – † 253), grécky cirkevný učiteľ a teológ
- Achilleus Tatios (* 2. storočie – † 3. storočie), grécky románopisec
- Atanáz Alexandrijský (* 295/299 – † 373), grécky cirkevný otec, alexandrijský patriarcha, Učiteľ Cirkvi, svätý
- Hypatia (* medzi 350 až 370 – † 415), grécka filozofka
- Kyrillos z Alexandrie (* medzi 370 až 380 – † 444), grécky kresťanský teológ a polemik
- Ján Filoponos (* 5. storočie – † 6. storočie), byzantský filozof, gramatik a teológ
- Vitalis z Alexandrie († 625), pustovník, svätý, uctievaný v Pravoslávnej i Katolíckej cirkvi
- Anastázius zo Sinaja (* 640 – † 700), opát kláštora sv. Kataríny na hore Sinaj, svätý
- Abbás II. Hilmí (* 1874 – † 1944), posledný egyptský chediv
- Filippo Marinetti (* 1876 – † 1944), taliansky spisovateľ
- Hasan Fathí (* 1900 – † 1989), architekt
- Eric Hobsbawm (* 1917 – † 2012), britský historik
- Džamál Abd an-Násir (* 1918 – † 1970), vojak, politik a zakladateľ republiky Egypt
- Fawzia Egyptská (* 1921 – † 2013), iránska cisárovná
- Omar Sharif (* 1932 – † 2015), herec
- Georges Moustaki (* 1934 – † – 2013), grécko-francúzsky spevák a lyrik
- Demis Russos (* 1946 – † 2015), grécky spevák
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, rev. 2022-01-05, [cit. 2026-03-19]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexandria
