close
Preskočiť na obsah

Milan Mazurek

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Milan Mazurek
Milan Mazurek
Bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
V úrade
20. marec 2020  24. október 2023
V úrade
marec 2016  3. september 2019
Súčasný poslanec Zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja
Momentálne v úrade
od 2022
Súčasný poslanec Európskeho parlamentu
Momentálne v úrade
od 2024
Biografické údaje
Narodenie24. január 1994 (32 rokov)
Kežmarok, Slovensko
Politická stranaĽSNS (2015  2021)
REPUBLIKA (od 2021)
Alma materVysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Národnosťslovenská
Rodina
Deti1
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMilan Mazurek
(multimediálne súbory)

Bc. Milan Mazurek (* 24. január 1994, Kežmarok) je slovenský krajne pravicový politik, poslanec Európskeho parlamentu, médiami označovaný za neonacistu.[1][2][3]

V rokoch 2016 až 2023 (s prestávkou v rokoch 2019 až 2020) pôsobil ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.[4] Do parlamentu sa dostal ako člen strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko.[5]

V januári 2021 odišiel zo strany Mariana Kotlebu a spolu s Milanom Uhríkom a ďalšími štyrmi poslancami založil stranu REPUBLIKA.[6] Za túto stranu bol v roku 2022 zvolený za poslanca Prešovského samosprávneho kraja.[7]

Od roku 2024 je poslancom Európskeho parlamentu[3] a dňa 22. januára 2025 bol prijatý za člena frakcie Európa suverénnych národov.[8]

V roku 2019 bol odsúdený za hanobenie rasy kvôli svojím protirómským vyhláseniam a stal sa prvým slovenským parlamentným poslancom, ktorý prišiel o mandát kvôli trestnému činu (pozri nižšie).[9] Podľa analýzy hlasovania v Európskom parlamente patrí medzi najviac proruskú skupinu europoslancov.[10][11][12]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Milan Mazurek začal v roku 2010 študovať na Súkromnej strednej škole v Poprade, odbor Právo a podnikanie.[13] Podľa živnostenského registra podnikal v rokoch 2014 a 2019  2020[14][15] najmä v odvetví maloobchodu. Podľa životopisu, ktorý uviedol v dotazníku NR SR v roku 2015 pôsobil aj ako manažér e-shopu českej spoločnosti METABET s.r.o. (od 2017 zrušená).[16]

Manažoval prevádzku internetového obchodu Electrocentrum. V marci 2016 Hospodárske noviny upozornili na množstvo negatívnych recenzií, ktoré tento obchod získal na portáli Heureka.sk, vrátane urážlivých reakcií správcu obchodu, a tiež na skutočnosť, že obchod dostal od Slovenskej obchodnej inšpekcie pokutu 800 eur za porušenie podmienok pri internetovom predaji a 150 eur za nedodržanie podmienok reklamácie.[17] Mazurek sám písal falošné recenzie na svoj obchod, aby zvyšoval jeho dôveryhodnosť.[13]

Pôsobenie v politike

[upraviť | upraviť zdroj]

Mazurek býva médiami označovaný ako neonacista.[1] Organizoval protiislamskú protestnú akciu.[18]

Pôsobenie v Národnej rade Slovenskej republiky (2016 – 2023)

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2016 bol zvolený do parlamentu za stranu ĽSNS.[5] Bol členom Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Stálej delegácie NR SR v Stredoeurópskej iniciatíve a jej parlamentnej dimenzii.[19]

Vo voľbách do Národnej rady vo februári 2020 opätovne kandidoval za poslanca na listine ĽSNS zo 150. miesta. So 65 921 hlasmi sa prekrúžkoval na 2. miesto a do parlamentu sa dostal.[20] Je členom Výboru NR SR pre európske záležitosti a Výboru NR SR pre sociálne veci.[21]

Po útoku v Spojenej škole vo Vrútkach z júna 2020, kde páchateľ usmrtil učiteľa a napadol deti, zverejnil Milan Mazurek na sociálnej sieti status, podľa ktorého mal byť útočník „príslušníkom diskriminovanej menšiny“, teda Rómom. Polícia túto informáciu vyvrátila, Mazurekov status neskôr zmazala samotná sociálna sieť, no stihli ho zdieľať stovky ľudí.[22] Národná kriminálna agentúra uviedla, že v súvislosti so statusom vedie trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania prečinu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti.[23]

V januári 2021 Mazurek spolu s poslancami NR SR resp. Európskeho parlamentu Milanom Uhríkom, Ondrejom Ďuricom, Miroslavom Sujom, Eduardom Kočišom a Miroslavom Urbanom opustil ĽSNS.[24][25] Údajným dôvodom bol nesúhlas so zmenou stanov, ktorá posilnila postavenie predsedu strany Mariana Kotlebu.[24][25] V marci 2021 prevzali títo odídenci hnutie HLAS ĽUDU od Petra Marčeka a pretransformovali ho na hnutie REPUBLIKA.[26][27][28]

V predčasných parlamentných voľbách v roku 2023 kandidoval na 150. mieste kandidátnej listiny hnutia REPUBLIKA,[29] ktoré získalo 4,75 % hlasov a do Národnej rady SR sa nedostalo.[30]

Pôsobenie v Európskom parlamente (2024 – 2029)

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 bol zvolený za poslanca za hnutie REPUBLIKA z 2. miesta kandidátky so 71 656 preferenčnými hlasmi.[31][32]

Dňa 22. januára 2025 bol Mazurek prijatý za člena frakcie Európa suverénnych národov.[8] Jej členom a podpredsedom bol od jej založenia v júli 2024 jeho stranícky kolega Milan Uhrík.[33][34] Mazurek však nebol do frakcie prijatý bezprostredne po jej vzniku, čo vysvetľoval potrebou najprv sa lepšie spoznať s jej členmi.[34] Podľa medializovaných informácií boli dôvodom jeho neskoršieho prijatia výhrady najsilnejšej strany frakcie Alternatívy pre Nemecko voči jeho predchádzajúcim vyjadreniam a obavy z reputačného rizika.[35][34]

V roku 2025 zverejnili EUobserver a Novaja Gazeta Europe analýzu zameranú na prvú časť 10. volebného obdobia (2024 – 2029), v ktorej porovnali 14 hlasovaní týkajúcich sa Ruska a vojny proti Ukrajine a 3 hlasovania o Bielorusku (spolu 17 hlasovaní).[36][37] Podľa tejto analýzy Mazurek nehlasoval proti Rusku a Bielorusku v 16 prípadoch a v jednom prípade sa hlasovania zdržal,[36][37] čím sa zaradil na čelo skupiny europoslancov, ktorú médiá charakterizujú ako najviac proruskú.[10][11][12]

Súdne spory

[upraviť | upraviť zdroj]

Odsúdenie za prejavy rasizmu v rádiu Frontinus (2017)

[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 2017 začala Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru trestné stíhanie v súvislosti s Mazurekovými výrokmi na adresu Rómov v relácii Debata na telefón Rádia Frontinus odvysielanej naživo 2. októbra 2016, kde pôvodne mal vystúpiť predseda ĽSNS Marian Kotleba. Poslanec Mazurek v rozhlasovom vysielaní okrem iného povedal, že „150 miliónov eur sa ide použiť na domy pre ľudí z cigánskych komunít. To jest pre ľudí, ktorí nikdy pre náš národ, pre náš štát nič neurobili, práve naopak, rozhodli sa žiť asociálnym spôsobom života a vyciciavať náš sociálny systém. My, ktorí žijeme slušným životom a pracujeme, tak na nás štát úplne kašle, zatiaľ čo týmto asociálom dá zadarmo úplne všetko“. Na tieto vyjadrenia nereagoval ani moderátor, v dôsledku čoho Rada pre vysielanie a retransmisiu udelila rádiu pokutu vo výške 15 000 eur.[38][39] 3. septembra 2019 Najvyšší súd SR v odvolacom konaní potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a uznal Mazureka za vinného z úmyselného prečinu hanobenia národa, rasy či presvedčenia za jeho výroky v rádiu Frontinus. Rozhodnutím Mazurek automaticky stratil svoj poslanecký mandát. Tiež mu súd zvýšil pokutu, ktorú musí zaplatiť, z 5- na 10-tisíc eur.[40] Pokutu k 31. októbru 2019 zaplatil.[9]

Súdny spor s Petrom Sabakom (2021)

[upraviť | upraviť zdroj]

V decembri 2021 kežmarský súd rozhodol, že Mazurek musí zaplatiť odškodné 20 tisíc eur, vymazať svoj príspevok a ospravedlniť sa infektológovi Petrovi Sabakovi. Mazurek o Sabakovi šíril nepravdy na sociálnych sieťach.[41]

Medzinárodné pôsobenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Remigračný summit (máj 2026)

[upraviť | upraviť zdroj]

V máji 2026 sa Mazurek zúčastnil na druhom ročníku Remigration Summitu, ktorý sa konal 30. mája v portugalskom Figueira da Foz.[42][43][44][45] Podujatie organizoval rakúsky extrémista Martin Sellner a bolo venované konceptu remigrácie – núteným hromadným deportáciám na základe etnicity z európskych krajín,[46][47][44] čo médium WIRED charakterizovalo ako rasizmus a projekt monitoriujúci extrémizmus GPAHE ako etnické čistky.[44][47] Mazurek v rámci prejavu vyhlásil, že „ľavičiari sú jednoducho škaredí“ a „my pravičiari vyzeráme oveľa lepšie“ pričom svoje vystúpenie zakončil zvolaním „white lives matters!“.[48]

Medzi ďalšími účastníkmi a rečníkmi boli holandská aktivistka Eva Vlaardingerbroek, propagátorka teórie „veľkej výmeny“,[42] Dries Van Langenhove, dvakrát odsúdený za nenávistné prejavy,[42] nemecká poslankyňa AfD Lena Kotré, kritička protiruských sankcií[49], španielska poslankyňa Vox Rocío de Meer, vnučka posledného frankistického guvernéra Baleárskych ostrovov Carlosa de Meer de Ribera, známeho represiami proti opozícii a obhajobou účastníkov neúspešného puču v roku 1981[50], francúzsky identitárny mysliteľ Jean-Yves Le Gallou, člen Reconquête, prezident think tanku Polémia a spoluzakladateľ Inštitútu Iliade[51] či americkí VIP hostia ako bývalý veliteľ pohraničnej stráže Gregory Bovino, ktorý označil ako inšpiratívnu osobu generála Erwina Rommela[42] a biely nacionalista Jared Taylor.[46][45][44]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 AKTUALITY.SK. Komentár Petra Bárdyho: Mazurek je prvý certifikovaný nácek [online]. Aktuality.sk, [cit. 2019-09-04]. Dostupné online.
  2. RÉDLI, Erik. Kontroverzné video M. Mazureka so strelnou zbraňou vyvolalo rozruch. Odborník upozornil na správnu manipuláciu [online]. 2025-08-05, [cit. 2026-04-05]. Dostupné online.
  3. 1 2 Životopis Milan MAZUREK [online]. Európsky parlament, 1994-01-24, [cit. 2026-04-05]. Dostupné online.
  4. Bc. Milan Mazurek [online]. hnutie-republika.sk, 2021-04-11, [cit. 2023-08-27]. Dostupné online.
  5. 1 2 Petková, Zuzana (2016), Ktorých neonacistov vytiahol Kotleba do parlamentu“, TREND.sk (Bratislava: News and Media Holding), 2016-03-06, ISSN 1336-2674, https://www.etrend.sk/ekonomika/ktorych-neonacistov-vytiahol-kotleba-do-parlamentu.html, dost. 2018-06-17
  6. TERAZ.SK. M. Uhrík založil hnutie Republika, prebral ho od P. Marčeka [online]. TERAZ.sk, 2021-03-09, [cit. 2026-04-05]. Dostupné online.
  7. Zoznam zvolených poslancov Košického a Prešovského kraja [online]. kosiceonline.sk, [cit. 2026-07-23]. Dostupné online.
  8. 1 2 TASR. Europoslanec Mazurek vstúpil do frakcie Európa suverénnych národov. Stal sa tak jej druhým členom zo Slovenska [online]. Bratislava: Slovenská televízia a rozhlas, 2025-01-22, [cit. 2026-07-23]. Dostupné online.
  9. 1 2 Odsúdený exposlanec ĽSNS Milan Mazurek zaplatil trest 10-tisíc eur. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-10-31. Dostupné online [cit. 2019-11-04]. ISSN 1339-844X.
  10. 1 2 ŠKULTÉTY, Samuel. Kto sú najproruskejší europoslanci v celej Únii? V top rebríčku figurujú tí zo Smeru aj z Republiky. Som na to hrdý, tvrdí Uhrík (+ grafy). Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2025-12-04. Dostupné online [cit. 2026-07-21].
  11. 1 2 Medzi top 20 proruských europoslancov patrí päť Slovákov. Najvýraznejším podporovateľom Kremľa je Blaha. TA3 (Bratislava: C.E.N.). Dostupné online [cit. 2026-07-21].
  12. 1 2 PONOMAROVA, Tamara. Päť slovenských europoslancov patrí medzi top 20 proruských v Európskom parlamente. SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2025-11-27. Dostupné online [cit. 2026-07-21].
  13. 1 2 BENKO, Jakub. Mazurek ma inšpiroval. Prešlo ma to v Osvienčime (odomykáme). SME (Bratislava: Petit Press), 2020-02-21. Dostupné online [cit. 2020-02-24]. ISSN 1335-4418.
  14. Pozri: Výpis zo živnostenského registra Okresného úradu Kežmarok, č. 730-14054, [Bratislava]: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, 2022 (vyd. 2022-02-04), https://www.zrsr.sk/zr_fo.aspx, dost. 2022-02-04
  15. HORSKÝ, Michal. Weisenbacher: Mazurekov návrat je pokus o zneváženie rozsudku. Pravda (Bratislava: Perex), 2019-10-04. Spojenie Mazureka so živnosťou. Dostupné online [cit. 2022-02-04]. ISSN 1336-197X.
  16. Podľa infožiadosti z roku 2016
  17. cho (2016), "Ďakujeme, že si neobjednáte." E-shop spojený s Kotlebovým poslancom útočil na vlastných zákazníkov“, HNonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2016-03-12, https://slovensko.hnonline.sk/593730-dakujeme-ze-si-neobjedn%C3%A1te-e-shop-spojeny-s-kotlebovym-poslancom-utocil-na-vlastnych-zakaznikov, dost. 2018-06-23
  18. MOTÝL, Ivan. Slovensko mlátí černochy a ctí Hitlera aneb Kdo jsou Kotlebovi poslanci [online]. tyden.cz, 2016-03-12, [cit. 2019-01-10]. Dostupné online.
  19. Milan Mazurek, Bratislava: Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, c2018, https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=975&CisObdobia=7, dost. 2018-06-22
  20. Denník N. Kandidátna listina strany Kotlebovci ĽSNS pre parlamentné voľby 2020. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-12-10. Dostupné online [cit. 2020-02-24]. ISSN 1339-844X.
  21. Milan Mazurek [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2021-02-15]. Dostupné online.
  22. AKTUALITY.SK. Mazurek má ďalší problém. Polícia začala trestné stíhanie pre status, v ktorom útočníka z Vrútok označil za Róma [online]. Aktuality.sk, [cit. 2020-12-23]. Dostupné online.
  23. NAKA vedie trestné stíhanie pre Mazurekov status po útoku vo Vrútkach [online]. Pravda.sk, 2020-10-09, [cit. 2020-12-23]. Dostupné online.
  24. 1 2 ĽSNS sa štiepi, Uhrík, Mazurek, Ďurica či Suja odchádzajú po konflikte s Kotlebom. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-01-26. Dostupné online [cit. 2021-01-26]. ISSN 1339-844X.
  25. 1 2 KYSEĽ, Tomáš. Uhríkova nová strana sa volá Republika. Odmieta byť klonom ĽSNS. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-03-09. Dostupné online [cit. 2026-07-20].
  26. Odídenci od Kotlebu už prevzali od exposlanca. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-03-09. Dostupné online [cit. 2021-03-12]. ISSN 1339-844X.
  27. KYSEĽ, Tomáš. Uhríkova nová strana sa volá Republika. Odmieta byť klonom ĽSNS. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-03-09. Dostupné online [cit. 2026-07-20].
  28. REPUBLIKA [online]. Register politických strán a politických hnutí MV SR, [cit. 2026-07-20]. Dostupné online.
  29. Denník N. Kandidátna listina strany Republika pre parlamentné voľby 2023. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-07-03. Dostupné online [cit. 2026-07-23]. ISSN 1339-844X.
  30. Kompletné výsledky parlamentných volieb 2023. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-10-01. Dostupné online [cit. 2026-07-18]. ISSN 1335-4418.
  31. TASR. Ktorí kandidáti dostali najviac hlasov? Poslanci s najviac krúžkami v eurovoľbách 2024. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-06-10. Dostupné online [cit. 2026-07-23]. ISSN 1335-4418.
  32. Kandidátna listina strany Republika pre eurovoľby 2024. Denník N (Bratislava: N Press), 2024-04-27. Dostupné online [cit. 2026-07-23]. ISSN 1339-844X.
  33. SITA. Uhrík bol zvolený za podpredsedu frakcie Európa suverénnych národov. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-07-11. Dostupné online [cit. 2026-07-18]. ISSN 1335-4418.
  34. 1 2 3 SITA. Uhrík bol zvolený za podpredsedu frakcie Európa suverénnych národov. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-07-11. Dostupné online. ISSN 1335-4418.
  35. OSVALDOVÁ, Lucia. Mazurek vysvetľuje odmietnutie od frakcie extrémistov: Na Googli sú moje fotky bez vlasov a obvinenia, že popieram holokaust. Denník N (Bratislava: N Press), 2024-07-26. Dostupné online [cit. 2026-07-23]. ISSN 1339-844X.
  36. 1 2 KOPYTOK, Vitovt; KOMIN, Mikhail. Europe’s new pro-Kremlin bloc takes shape in the European Parliament [online]. EUObeserver, 2025-11-24, [cit. 2026-07-21]. Dostupné online.
  37. 1 2 ŠKULTÉTY, Samuel. Kto sú najproruskejší europoslanci v celej Únii? V top rebríčku figurujú tí zo Smeru aj z Republiky. Som na to hrdý, tvrdí Uhrík (+ grafy). Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2025-12-04. Dostupné online [cit. 2026-07-21].
  38. MEDIALNE.SK. Za výroky v rádiu obžalovali Mazureka pre hanobenie rasy [online]. medialne.etrend.sk, [cit. 2019-09-03]. Dostupné online.
  39. Milan Mazurek v rádiu Frontinus [02.10.2016] [online]. [cit. 2019-09-04]. Dostupné online.
  40. MIKUŠOVIČ, Dušan. Mazurek v parlamente končí, súd mu potvrdil vinu za rasistické reči v rádiu [online]. Bratislava: Denník N, 3.9.2019, [cit. 2019-09-03]. Dostupné online.
  41. Aktuality.sk, TASR. Milan Mazurek má zaplatiť Petrovi Sabakovi odškodné za ohováranie, rozhodol súd. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-12-29. Dostupné online [cit. 2021-12-30].
  42. 1 2 3 4 TASR. Bývalý šéf hraničnej stráže USA prišiel do Portugalska podporiť „boj proti ničeniu európskej kultúry“. SME (Bratislava: Petit Press), 2026-05-31. Dostupné online [cit. 2026-07-18]. ISSN 1335-4418.
  43. BRUXO, Michael. Remigration Summit Portugal: Former US border chief among speakers at controversial event [online]. The Resident, 2026-06-05, [cit. 2026-07-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  44. 1 2 3 4 The Second Annual European Ethnic Cleansing Conference Looks to Trump for Inspiration [online]. Global Project Against Hate and Extremism, 2026-06-03, [cit. 2026-07-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  45. 1 2 Remigration Summit 2026: Europe’s far right looks to ICE for inspiration [online]. HOPE not hate, 2026-06-11, [cit. 2026-07-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  46. 1 2 AfD, Vox mingle with ex-US Border Patrol chief, white nationalist leader at ‘remigration summit’ [online]. POLITICO, 2026-05-31, [cit. 2026-07-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  47. 1 2 GILBERT, David. Greg Bovino Was the Star at a European Remigration Conference. Wired, 2026-06-03. Dostupné online [cit. 2026-07-17]. ISSN 1059-1028. (po anglicky)
  48. VAN EERTEN, Jurriaan. Op de ‘Remigration Summit’ in Portugal is iedereen het met elkaar eens. ‘Noem ons racisten, het maakt ons niet meer uit’ [online]. De Morgen, [cit. 2026-07-17]. Dostupné online. (po flámsky)
  49. LEPPERØD, Trond. Anklager AfD-politikere for landsforræderi [online]. Nettavisen, 2026-06-12, [cit. 2026-07-17]. Dostupné online. (po nórsky)
  50. De Meer, la guerrera de Vox que cuelga vídeos neonazis y es agredida por los nacionalistas [online]. El Español, 2020-09-06, [cit. 2026-07-17]. Dostupné online. (po španielsky; kastílsky)
  51. CAMUS, Jean-Yves. Le théoricien de la « préférence nationale » livre ses Mémoires. Le Point, 2025-04-15. Dostupné online [cit. 2026-07-17]. (po francúzsky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]