Tatra 52
| Tatra 52 | |
|---|---|
 | |
| Výrobca | Tatra |
| Produkcia | 1931 – 1939 |
| Krajina pôvodu | Česko-Slovensko |
| Predchodca | Tatra 30 |
| Nasledovník | Tatra 75 |
| Príbuzné autá | Tatra 54 |
| Trieda | stredná |
| Typ karosérie | sedan |
| Motor(y) | zážihový vzduchom chladený boxer s rozvodom OHV, objemom 1 910 cm³ a výkonom 22 kW |
| Max. rýchlosť | 90 km/h |
| Spotreba
(90/120/mesto) |
13 – 15 l/100 km |
| Prevodovka(y) | 4 stupňová manuálna |
| Rázvor | 2 770 mm, 3 170 mm |
| Dĺžka | 4 100 mm |
| Šírka | 1 650 mm |
| Výška | 1 600 mm |
| Hmotnosť | cca 1 100 kg |
| Kapacita nádrže | 45 |
Tatra 52 bol osobný automobil strednej triedy, vyrábaný kopřivnickou firmou Tatra v rokoch 1931 až 1939. Bola následníkom modelu Tatra 30 a bolo ich vyrobených približne 1700 kusov. Na podvozku Tatry 52 sa vyrábali tiež sedany, kabriolety, sanitky i dodávky.
História
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1926 Tatra uviedla na trh automobil strednej triedy Tatra 30. Využíval klasickú tatrovácku koncepciu chrbticového rámu s výkyvnými polonápravami vzadu a poháňal ho vzduchom chladený plochý štvorvalec s objemom 1680 cm³. V roku 1929 bol motor prepracovaný na zdvihový objem 1910 cm³, vďaka čomu sa výkon zvýšil na 22 kW (30 k). Takto upravený medzityp dostal označenie Tatra 30/52 a do roku 1931 vzniklo asi 100 kusov.[1] Ďalším vývojom typu 30/52 vznikol model Tatra 52, predstavený v roku 1931. Významnou zmenou bolo hydraulické ovládanie bubnových bŕzd, ktoré nahradilo dovtedajšie mechanické ovládanie pomocou lanka. Menšími úpravami prešla tiež karoséria. Automobilka ponúkala vozidlo v dvoch rozmeroch rázvoru, a to 3170 mm alebo 2770 mm. Väčšina vyrobených vozidiel mala dlhší rázvor. Od roku 1935 sa zvýšil výkon motora na 23,5 kW (32 k) a v máji 1936 prešiel automobil faceliftom karosérie po vzore typu Tatra 75. Pôvodnú žehličkovitú masku nahradila nová s vodorovnými štrbinami, čím karoséria získala modernejšie oblejšie tvary. Výroba vozidla skončila v roku 1939, pričom z výrobných liniek zišlo cca 1700 kusov, väčšina do roku 1933.[1]
Dve tretiny všetkých vyrobených automobilov Tatra 52 mali šesťmiestnu karosériu limuzína, montovanú na dlhšom rázvore. Okrem toho vznikali tiež landaulety, sedany, kabriolety i dodávkové vozidlá a sanitky. Mnohé vozidlá si zákazníci nechali kapotovať u popredných českých karosárov ako Sodomka, Bohemia alebo Petera. Desiatky automobilov Tatra 52 zakúpila i štátna správa a bezpečnostné zložky.[1]
Motory Tatra 52 využívali i nákladné vozidlá Tatra 43 a Tatra 72. Motory sa vyrábali i po vojne, pretože slúžili na pohon nadstavieb autožeriavov Tatra 111 a Tatra 138.[2]
V roku 1930 sa Josef Veřmiřovský na prototype Tatry 52 zúčastnil 1. závodu na Masarykovom okruhu v Brne. Pre poruchu prevodovky však podujatie nedokončil.[3] Predtým bol však úspešný v preteku do vrchu Ecce Homo, kde zvíťazil v kategórii športových vozidiel do 2,0 l a súčasne bol najrýchlejším pretekárom celkovo.[4]
Popis
[upraviť | upraviť zdroj]
Motor a prevodovka
[upraviť | upraviť zdroj]Tatru 52 poháňal plochý, vzduchom chladený zážihový štvorvalec s rozvodom OHV. Motor mal zdvihový objem 1910 cm³ (vŕtanie valcov 80 mm, zdvih 95 mm). Poskytoval najvyšší výkon 22 kW (30 k) pri 3000 ot./min. Palivovú zmes pripravoval karburátor Zenith 30T (U30) alebo Solex 30. Motor sa nachádzal pod prednou kapotou, nad prednou nápravou.[5]
Mazanie bolo tlakové obežné, so suchou kľukovou skriňou. Chladenie vzduchom bolo podporené ventilátorom, umiestneným na zotrvačníku za motorom. Palivová nádrž mala objem 45 l. Za motorom sa nachádzala suchá päťlamelová spojka, na ktorú nadväzovala štvorstupňová prevodovka.[5][1]
Elektrická sústava pracovala s napätím 12 V. Vozidlo bolo vybavené akumulátorovým zapaľovaním Bosch alebo Scintilla.[5]
Podvozok
[upraviť | upraviť zdroj]Základ podvozku tvorila oceľová nosná rúra s prírubou pre blok motora a prevodovku v prednej časti. Vzadu bola hnacia náprava s výkyvnými poloosami. Tie boli odpružené priečnym poleliptickým listovým perom. Nepoháňaná predná tuhá náprava bola odpružená rovnako priečnym perom a vybavená olejovými tlmičmi. Rázvor náprav bol 2770 mm alebo 3170 mm. Svetlá výška pod nápravami dosahovala 220 mm.[1][5]
Automobil bol vybavený hydraulickými bubnovými brzdami na všetkých kolesách. Tie boli 18" diskové, s pneumatikami rozmeru 160×40, od roku 1935 6,50×16“.[5]
Rozmery a výkony
[upraviť | upraviť zdroj]Údaje pre šesťmiestnu limuzínu s dlhým rázvorom.[1]:
- Dĺžka: 4 100 mm
- Šírka: 1 650 mm
- Výška: 1 600 mm
- Hmotnosť podvozku: 600 kg
- Pohotovostná hmotnosť: 1100 kg
- Maximálna rýchlosť: 90 km/h
- Spotreba paliva: 13–15 l/100 km
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 5 6 TUČEK, Jan. Automobil revue: Nadace Elišky Junkové: Dvoulitr [online]. jan-tucek.wz.cz, 2016, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ KUBA, Adolf. Atlas našich automobilů 3: 1929–1936. Praha : NADAS, 1989. 256 s. S. 63–66.
- ↑ ČÍŽEK, Zdeněk. Grand Prix Brno. Praha : NADAS, 1978. 200 s. S. 12–16.
- ↑ Ecce Homo. Pondělí Národních listů a Národa, 1930, roč. 70, čís. 36, s. 3. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 Tatra 52 [online]. tatraportal.sk, [cit. 2020-08-07]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tatra 52
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Tatra 52 vo filmoch a seriáloch na IMCDb.org
- Tatra 52 na www.tatraportal.sk
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tatra 52 na českej Wikipédii.
